Martin Zounar: Zdravie je pre mňa to najdôležitejšie

 

Pre herca Martina Zounara je varenie koníčkom, už ako malý chlapec doma rád varil s mamičkou. Pred niekoľkými rokmi tiež často moderoval TV relácie o varení. Prečítajte si rozhovor, v ktorom opisuje nielen svoj herecký život seriálovej hviezdy, ale aj svoje skúsenosti s varením. A na záver ako bonus – recept na bravčovú panenku podľa Martina Zounara iba pre majiteľov nádob Zepter!

V súčasnej dobe sa objavujete pravidelne na TV obrazovke v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade 2. Úloha lekára Bohdana Švarca ale nie je práve pozitívna. Ako veľmi je Martin Zounar iný ako seriálový „Bobo“ Švarc?

Je pravda, že som v minulosti stvárňoval zatiaľ len samé kladné postavy. Dokonca som si zahral aj takého až „podpapučníka“ v seriáli Rodinné putá alebo Veľmi krehké vzťahy, kde ma dokonca žena aj bila! (smiech) Doktor Švarc je teda moja prvá záporná rola v živote vôbec. Zaujímavé je, s akým očakávaním diváci túto rolu berú. Tešia sa, čo sa stane a akú zlobu Bobo zase vyvedie. Osobne je to pre mňa veľmi príjemná herecká príležitosť. Rozhodne nehrám sám seba, to by som na tom bol veľmi zle. Naopak sa človek môže inšpirovať zlými vecami, ktoré sa dejú okolo a zlými ľuďmi. Švarcov je medzi nami naozaj veľa, tak si z toho beriem určité veci a fakt je ten, že sa to strašne príjemne hrá. Ja so Švarcom nemám spoločného naozaj nič. Švarc je slaboch, zlý doktor, samá intriga, skrátka je to taký druhý doktor Cvach z Nemocnice na kraji mesta, ale dvakrát horšie. Ja dúfam, že Jožko Vinklář sa z neba pozerá a hovorí „Martinko, ideš dobre v mojich šľapajach, teda Cvachových , v rámci postavy“. Profesor Vinklář bol mojím profesorom herectva, potom som mal tú česť vedľa neho stáť aj na javisku v Národnom divadle dlhých 9 rokov. A musím povedať, že som rád, že som mal možnosť ho mať ako profesora herectva. Takže mu týmto trošku vzdávam hold svojim Bobom Švarcom. Ale naozaj ja a Bohdan Švarc sme len herec a postava.

V minulosti ste sa okrem herectva angažovali tiež v TV programoch zameraných na gastronómiu. Ako ste sa k téme varenia vlastne ako herec vôbec dostali? Chystáte sa k nemu do budúcna aj vrátiť?

Už ako malý chlapec som strašne rád varil s mamičkou. Neskôr som bol známy tým, že rád varím, aj medzi kolegami. Potom prišiel úplne náhodou konkurz. Ivan Vodochodský končil v Prima vareške, a tak hľadali nového moderátora. Nakoniec bol ale vybraný Daniel Kopál. Asi po dvoch mesiacoch ma pozvali, či by som k nemu do programu neprišiel ako hosť. Netušil som, že je to vlastne také druhé kolo konkurzu, a že od budúceho vysielania už zostanem na stálo ako jeho kolega a budeme sa striedať. On mal na starosť také to diétne varenie a ja nakoniec VIP hostí a medzinárodné varenie. Zostal som dlhé štyri roky a nakrútil vyše 500 dielov. Teraz sa ten program samozrejme nedá porovnávať s tým čo máme v TV ohľadom varenia dnes – ako napríklad Zdeněk Pohlreich, ktorý je podľa mňa skutočný profesionál. Ale vtedy to bola jediná relácia o varení, ktorá tu bola a som zaň veľmi rád, pretože vďaka nej som mal možnosť zoznámiť sa s top ľuďmi našej gastronómie, pretože naša gastronómia je naozaj na vysokej úrovni. Vareška vtedy dokonca trhala aj rekordy v sledovanosti.

Musím ale povedať, že točiť reláciu o varení nie je žiadna sranda. Vlastnú reláciu o varení som si potom ešte vyskúšal pre Top TV, kde som nejaký čas varil iba ja sám, a uvariť, hovoriť a ešte hotové jedlo prezentovať, je naozaj veľmi náročná disciplína. Vďaka tomu som sa však naučil variť naozaj dobre a využívať rôzne kuchynské a kuchárske fígle. Naučí vás to, koľko zbytočností v kuchyni doma máte. Naučí vás to tiež nakupovať potraviny. Mňa neuvidíte s veľkým vozíkom v hypermarkete, aby som robil nákup na dva mesiace dopredu, to je nezmysel.

Hoci je varenie mojím koníčkom aj vďaka skúsenostiam s týmito reláciami, som rád, že určité veci už skončili. V súčasnej dobe preferujem, keď v TV varia profesionáli. Pozerať sa na Zdeňka Pohlreicha alebo Emanuela Ridiho je nádhera a hlavne sa dozviete tie najnovšie kuchárske trendy súčasnosti. Keď si ale chcem trochu oddýchnuť a vidieť, ako sa varí, keď sa rozpráva s priateľmi a pritom je to veľmi dobré a je to inteligentné, tak je to Halina Pawlowská. Ona sa nepasuje na kuchárku, ona sa pasuje na človeka, ktorý rád je a skúša nové veci. Je to veľmi prirodzená forma prezentovania varenia a jedla. Nejaké ponuky na ďalšie relácie tu v minulosti boli. Jasnú predstavu, ako by to celé malo vyzerať, určite mám. Už ma v niečom predbehol Láďa Hruška. Varenie by podľa mňa malo byť strašne krátke. Môže sa jednať aj o zložitejšie jedlo, ale nezaťažovať s ním 40 minút. Je otázkou, akú by to malo mať podobu, ako by to fungovalo a čím by to diváka zaujalo. Ničomu sa nebránim, ale hovorím: všetko má svoj čas.

Zepter by som určite odporučil všetkým

Čo sa vám vybaví, keď sa povie zdravé varenie a zdravý životný štýl?

Musím povedať, že pre mňa je to trošku problém. Nie, že by som jedol každý deň omáčky alebo jedol v MC Donald ‘s, to rozhodne nie! Môj nezdravý životný štýl je len v nepravidelnosti.

Aký je váš názor na zdravú výživu? Zdravie hrá v živote každého človeka dôležitú úlohu. Čo konkrétne znamená zdravie a zdravý životný štýl pre vás?

Môj názor na zdravú výživu je samozrejme kladný. Zdravie je pre mňa to najdôležitejšie. Ale ako som už spomínal, dodržiavať zdravý životný štýl pre mňa, a to hlavne vďaka mojej profesii, nie je vôbec jednoduché. Základom zdravého životného štýlu je podľa môjho názoru jednoznačne tiež zdravé a pravidelné stravovanie. Hlavne tá pravidelnosť mi robí bohužiaľ veľké problémy. Neraňajkujem, väčšinou vstávam veľmi skoro a o 6 ráno do seba obvykle nič nedostanem. Obed mám až o druhej,     o tretej, alebo niekedy ani to nie, pretože už odchádzam na predstavenie. Napríklad dnes, mám druhú kávu, ráno som mal džús a nestačil som zjesť ani banán a bude už 11. Potom pobežím na ďalšiu schôdzku a tam či si niečo dám, neviem. Prídem domov o druhej a v podstate sa dá povedať, že budem v sebe mať jeden banán a niečo, čo je zle. Ľudské telo by sa malo ráno naštartovať poriadnymi raňajkami, na poludnie aspoň šalát s kuracím mäsom, popoludní nejaké to ovocie…. Jem relatívne zdravo, väčšinou žiadna pizza, fast food alebo mastné jedlá ako hus alebo kačica. To maximálne tak 2x ročne. Skrátka jem zdravo, ale nepravidelne a to je môj asi najväčší problém.

Motto spoločnosti Zepter znie: Jedzte zdravo – žite dlhšie. Snažíte sa aj vy osobne v každodennom živote nejako napĺňať toto heslo?

Áno. Pokiaľ máte doma systém varenia Zepter, tak si myslím, že vás to určite podvedome aj núti variť tak, ako by sa malo. Aspoň mňa teda určite áno. Hovoríte si, predsa nemám Zepter preto, aby som tam dal kocku masla, alebo topil všetko v oleji, to som si ho potom nemusel kupovať. A myslím, že v tom je aj Zepter filozofia. A je dobre, že to takto je. Ja si naozaj nedokážem predstaviť, že by som napríklad začal robiť segedínsky guláš a dal tam pol kocky masti, aby naozaj bola vypečená tá cibuľa. To mäso, ten bôčik…, keď viem, že sa v Zepter nádobách dá segedínsky guláš urobiť absolútne špičkovo s minimom nezdravých ingrediencií, aj tá chuť je úplne niekde inde. Ja sa napríklad priznám, že mám segedínsky guláš nesmierne rád. Ja ho ale robím z morčacieho mäsa. Keď som to hovoril kolegyni z divadla Ivane Anderlovej, tak mi nechcela veriť, že vraj to nemôže byť ono. Hovoril som: Vyskúšaj a uvidíš. Prišla za týždeň a hovorí: Martin, to ti bolo tak dobré, a hlavne, bolo to hotové za 20 minút! A ja jej hovorím: Vidíš.

S akými výrobkami máte spojenú značku Zepter?

V prvom rade s nádobami. Moja mamička si v roku 1991 kúpila svoju prvú panvicu od Zepter a panvica stále slúži. Stačilo by ju trochu preleštiť a bola by ako nová. Zepter poznám, ale nielen vďaka nádobám, ale tiež vďaka športu. Myslím, že veľa ľudí prekvapuje, že ho vídajú napríklad na hokeji, pri jachtingu, Formule 1, golfe a na ďalších športových podujatiach. Viem, že spoločnosť Zepter má naozaj široký záber – kozmetika, zdravotníctvo, domácnosť. A ono, keď si to človek tak vezme, tak filozofia od zdravého varenia až po zdravý životný štýl a starostlivosť o seba, je naozaj dobrá.

Osobne musím povedať, že nemám rád narysované a urputné veci. Akože niečo musí byť takto, toto nesmieš, takto nie…. To ma tak trochu zväzuje a ja nemám rád byť zviazaný. Ale strašne rád prichádzam na nové veci a s Zepter sa na nové veci naozaj prísť dá. Pre mňa v rámci varenia. A to ma zaujíma.

O nádobách Zepter viem dlhé roky a viem, ako jedlo z nich chutí. V mladosti som ale nemal potrebu to príliš riešiť, myslím, že na to človek musí neskôr sám dôjsť. Tak ako sa vám v 18 rokoch nepáči Bentley (luxusný automobil), pretože vám vôbec nič nehovorí a myslíte si, že je len pre „starých“.            V 35 si poviete: ešte stále nie som taký starý, aby som jazdil v takom aute. Potom keď si do neho sadnete, tak v podstate zistíte, že keby ste si do neho sadli už v tých 18, tak vám v ňom bude tak dobre, že už nebudete chcieť iné auto… V tom aute je vám skvele, ale to už máte tých 47 a viete, že ste ho mali skúsiť hneď. Teda nie, že by som mal Bentley… (smiech) Ja si myslím, že s Zepter sa dá jazdiť už od 18 a myslím si, že k Zepter musíte samozrejme dôjsť. Tak to proste je, tak, ako musíte dôjsť ku všetkým veciam v živote. Keď máte dané, aby ste k nim došli. Ja som k nemu tiež došiel a som za to samozrejme veľmi rád.

Odporučili by ste výrobky Zepter aj ostatným?

Samozrejme. Zepter by som určite odporučil všetkým.

Recept: Bravčová sviečkovica podľa Martina Zounara

Pripravené v nádobách Zepter.

Suroviny:

1 kg bravčovej sviečkovice

4 cibule

3 strúčiky cesnaku

4 paradajky

1 plechovka lúpaných nasekaných paradajok

1 lyžička cukru

1 lyžička olivového oleja

1 lyžička octu

1 lyžička horčice

300 g slaniny alebo prosciutto

plesňový syr podľa chuti

nakladané korenie v slanom náleve

soľ

korenie

čerstvá bazalka

 

Cibuľu a cesnak nakrájame najemno a opražíme v hlbšej Zepter nádobe. Pridáme nadrobno nakrájané paradajky, plechovku lúpaných paradajok, lyžičku olivového oleja, a všetko zamiešame. Pridáme lyžičku cukru, octu, korenie, soľ a bazalku podľa chuti. Salsu necháme zredukovať približne hodinu. Pre rýchlejšiu prípravu môžeme použiť tlakovú pokrievku Zepter Syncro-Clik, ktorá nám všetko podstatne urýchli.

Vedľa si pripravíme bravčovú sviečkovicu. Narežeme ju tak, že z nej postupne urobíme taký šál. Budeme ju točiť a rezať, až sa nám celá otvorí a budeme z nej mať veľkú placku. Zľahka ju posolíme a okoreníme, pridáme slaninu alebo prosciutto, plesňový syr, trochu horčice, nakladaného korenia a lístky bazalky podľa chuti. Sviečkovicu zabalíme a opečieme ju na Zepter panvici bez tuku zo všetkých strán. Prikryjeme pokrievkou a necháme 20 minút dôjsť. Potom sviečkovicu nakrájame na plátky. Na tanier si pripravíme salsu, na ktorú položíme plátky sviečkovice. Podávame s bielym chlebom.

Dobrú chuť.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *